Blog

Deň blbec.

O pár dní opäť.

Séria poriadne stresujúcich, bolestivých udalostí.

Mali ste už také obdobie? Ja v posledných mesiacoch akosi neviem, čo ma bolí viac. Ale aj také obdobia sú a keď to vyzerá, že bude lepšie, prihodí sa ešte niečo bolestivejšie. Ale pánbožko vraj naloží len tomu, kto to zvládne, tak ideme ďalej, pravda? 😉

Tento príbeh bude len kratučký. Bude to vlastne len také zamyslenie. Taký potmehúdsky úsmevík nad tým, ako funguje sila prozreteľnosti, boha, vesmíru, volajte si to, ako chcete.

Pondelok bol asi najhorší, po tom všetkom, keď prvotný šok odznel. Bolelo to, desilo, a vo mne znova vyvstala otázka… „Koľko ešte zvládnem?“ A mala som odrazu pocit, že už viac nezvládnem nič. Vystúpila som z auta (vyplazila sa by bol trefnejší výraz ) a v tom ju vidím. Pani o dvoch barlách. Pani po obrne, ktorej následky pre ňu znamenajú trojhodinovú túru do najbližšieho obchodu tempom, ktoré by hádam aj slimák nazval pomalým. Keď som vystúpila hľadela som priamo na túto ženu. Ja som mala v očiach a na tvári slzy. Ona mala žiarivý úsmev. Vraví mi: „Vy ste tých Hlavatých, či Kopáčikových?“ Smeje sa.

„Ja som tých Hlavatých teta, sadnite si do auta, vezmem vás domov. Hneď sa vrátim.“

Vošla som do dvora nakŕmiť babičkinho psa.

Vošla som do dvora vyplakať sa.

Táto žena! Ledva chodí a usmieva sa ako slnko! Táto žena sa mi takou malou náhodou zjaví pred nosom. Och môj bože, niekedy sa fakt nechám udupať okolnosťami a potrebujem „pár faciek“.

Poutierala som si slzy, naliala hafanovi vody, nasypala granule.

Sadla do auta.

„Naozaj ma zoberiete?“

„Jasné teta.“

„Veľmi sa teším. Ešte som to mala na takú hodinku a pol. Vidíte, tuto býva doktor XY. A hentam, vidíte, tam zas pekár. Poznáte advokáta XX, ten býva zase tam. Tá sivá brána, tá je naša. Jáj, ďakujem vám mockrát, tuto aha, dám vám ju.“

Nechápem ako, odkiaľ vôbec táto tetička vytiahla kvetinu zastoknutú v plastovej fľaške a vložila mi ju do držiaka na pohár.

Otvorila som jej dvere, ona sa vysúkala von. So žiarivým úsmevom mladice, ako inak a s poznámkou: „No ide mi to z auta von pomalšie, šak už mám 73.“ a so smiechooooom, och ten smiech.

Sadla som späť do auta a hľadela na kvetinu. Asi ani nemala tušenie, aký obrí dar mi v ten deň dala táto drobná žena.

Tá kvetina tak voňala!

Tak voňala…

• About
• Latest Posts

Kristína Hlavatá

Venujem sa koučingu metódou Solution Focused Brief Coaching. Vediem ľudí k zodpovednosti za svoj život, pretože len vtedy, ak prijmú zodpovednosť, môžu začať tvoriť svoju realitu a projektovať svoj život.

Ja sama milujem komfort byť koučovaná, nechať sa sprevádzať procesom a nachádzať riešenia a nápady rýchlejšie a kreatívnejšie. Chcem sa podieľať na vytvorení sveta, kde sa naučíte, že najlepším koučom ste pre seba vy sami a dokážete si nájsť vlastné spôsoby ako žiť svoj najvyšší potenciál.

Latest posts by Kristína Hlavatá (see all)

• Najlepší nástroj sebakoučovania je aj tak len… - 19. september 2016
• Top 3 knihy tohto leta! - 5. september 2016
• Áno, som knihomoľ II. alebo krátko o knihe Rozum: návod na použitie - 13. jún 2016